Gazalové stránky

Prihlásenie

Statistika

RSS

RSS

Menný kalendár

Kalednár menín vaších psov

Slnko

Click for Bratislava, Slovakia Forecast

Kalendár

Naše dobrodružstvá

Přihlásit se: email   heslo
Registrace | odeslat anonymně - jméno:
Váš email:

:-):-D:-D:-P:-O:-(:-B:-/:-o;-)B-):-X>-)]-|[-][-]love

Opište prosím kontrolní kód "8356":
Ahoj, ahoj toto je môj prvý príspevok na túto stránku. Volám sa Mary a chcela by som sa s Vami podeliť o zážitky z vychádzky, ktorá sa konala 6.9.2009 v Karpatoch.



Ráno sme si dali stretko. Zuzka a Sára, Ivka a Gazal, Lenka a Gastonko a Ja a Myško – konečne Jaaaa a Myško. Vyrazili sme o 11:10 po hrádzi do Karpát. Fúkal chladný vietor, ale slniečko príjemne hrialo a tak sa nám dobre klusalo a cválalo. Myško prvý, ako vodca, sa hnal dopredu. Pri vinohradoch boli všetci podrobení skúške odvahy pri buginách na diaľkové ovládanie. Začalo to tým, že všetci to zapikovali do zeme a pokračovalo hromadným zľaknutím.

Po prekonaní tejto prekážky sme pokračovali výstupom cez vinohrady. Zrazu sme sa ocitli pri strome zvanom nosál. Po kamenistej cestičke lesom, cez ktorý sa predieralo slniečko, sme sa dostali až na križovatku, kde sme stretli vojenské auto so samopalom. „Keď strieľajú po všetkom, čo sa v lese pohne, tak to sme mali docela šťastie, že sme ostali na žive“, skonštatovali sme.

Začali sme blúdiť lesom – jedna krajšia lesná cesta od druhej. Cez listy stromov prenikali slnečné lúče a popadané lístie nám pomaly ale iste naznačovalo príchod zimy.

Zrazu Zuzka zbadala cestičku na Modrý Kríž a tak sme sa po nej vydali. Potom sme zamierili do Svätého Jura, okolo kočky, ktorá tam má koníky, až sme vyšli pri vinohradoch. Dali sme si obed – Ivka výborne navarila. Dobili sme energiu a už sme sa spúšťali dolu cez vinohrady.

Počas cesty sme stihli prebrať rôzne témy – náboženstvo, politika, letné aktivity, kúpa koníka na hypoterapiu a rôzne iné. Mnohokrát sa stalo, že sme si ani neuvedomili, ako tá cesta rýchlo ubehla.

No v ten deň sme v Karpatoch neboli na vychádzke jediní – to nám potvrdili aj dva koníky, ktoré sme stretli pri zliezaní. Zrazu sa nám pri Šúrskom lese stratili a tak sme pokračovali v našej ceste cez lesík. Jeden malý skok a už sme fičali po kľukatej úzkej ceste. Z lesíka cez pole sme prišli znovu k hrádzi a to už netreba ani komentovať – všetci utekali ako o život domov. Bol to krásny deň plný pekných zážitkov a hlavne skvelých ľudí.

hidalgo4
Tak doplnujem dlho stojacu rubriku a moje dobrodruzstvo. No neviem ci je to dobrodruzstvo ale nieco ako skusenost by to mohla byt. Ja som vcera mala sluzbu v praci takze o kone sa postarala Livia. Avsak co cert nechcel, Kasko znami inteligenciu vyuzitou na spekulacie, Livii podliezol ohradu a utiekol. Nejaky sposobom utiekla aj Rimava aj ked neviem presne ako sa to podarilo. Nerobila som z toho paniku, lebo sa mi to stalo uz mnoho krat ale nie s Rimavou, ale este ked som mala Speeda a Kaska. Utieklli ale dalej ako 300 m od stajne nesli, lebo sa pasli v areali a vychutnavali si volnost. Vedeli ze ich pojdem chytat, tak si to uzivali dokial mohli. Avsak vcera to dopadlo trochu inak. Rimava ako zmyslov zbavena utiekla az do lesa a Kasko samozrejme za nou. Vonku uz bolo sero, takze viditelnost uz nebola dobra. Livia ich isla hladat ale neuspesne. Po konoch ani chyru ani slichu. Livia to vzdala a odisla domov. Ja som musela zatvorit recepciu o hodinu skor a isla som kone hladat. Bolo asi cca 21:00. Este som mala stastie, ze chatar v oblasti kde sa kone nachadzali mi volal, ze kone su tam. Priebezne ma informoval o ich pohybe, za co mu vdacim, inak by som ich urcite v horach nenasla. Vybrala som sa teda po ne. Bola tma ako v rohu a bola som uplne sama. Uz ked som im bola na stope som vo vzduchu zacitila typycky prasaci puch. Vedela som ze v tej lokalite sa dive svine nachadzaju a maju tam lezoviska. No poviem vam nebolo mi vsetko jedno. Radsej som zavolala otcovi aby mi isiel pomoct ich hladat. Na mieste ako tie svinuchy zacitila som zastala a zacala som na kone kricat. Ja som ich pocula, vedela som ze su iba par metrov odomna ale strach a obavi so svin mi nedovolili ist dalej. Po vsetkych tych historkach od otca o svinach sa mi zrazu zjavili pred ocami a radsej som neriskovala a pockala som si na otca. Ked som sa aj s otcom vratila na dane miesto kone ma tam uz cakali ako psy. Bol to fajn pocit. Kone som chytila a cez dedinu sme sa pobrali domov. Do stajne sme prisli asi 22:30. Takze dufam, ze tato udalost je poucenim nie len pre mna (ja som sa s tym stretla uz vela krat a uz si na to davam pozor) ale aj pre Liviu aby bola do buducna opatrna. Jednoducho by som nevedela ist domov a kone nechat celu noc v lese, aj ked viem ze by v pohode prezili a bez nejakych problemov, ale clovek nikdy nevie.
ninja
No celkom slusnu srandu som si zazila ked som sa vratila z vychy a chcela som ist napustit vodu pre Gazka. Do polovice dvora som sa dostala v pohode. No ako som sa blizila ku Kore ktora lezala v predsieni, kde je mimochodom aj vodovod som si to po jej dost vyhraznom vrcani rozmyslela. Tak som volala Zuzke, ze ci je schopna po mne skocit... Ta mi tam moc neodporucala... No sla som znova - no dostala sa asi tak daleko ako predtym. Tak som s nadejou sla pre Mata ze jeho tam pusti - ved ho uz dlho pozna... No ten si tam netrufol ani vkrocit smiley bo vrcala jak salena (a to podotykam ze som k nej chodila uplne vpohode). Tak sme sli pre nejaku tetusu co ju Kora pozna - ta nebola doma. Tak sme vzali vedro a behali od domu k domu pokial nam niekto neotvori a nenapusti vody... Veden pan sa nad nami zlutoval a poslal po nas aj karu co mal pozicanu - tak som nakoniec mala aj celkom slusny odvoz spat - inak musim povedat ze z Mata by bol celkom dobry tazaksmileysmiley
mato
Vtedy ako nás Meczeš chitil, na konci toho poľa pri letisku, som po celej dľžke poľa učil Zuzanu spievať do, re, mi...(lebo deti v škôlke mali depresie), ale museli sme kráčať, lebo v kluse nám skákal hlas. Tie ultrasonické vlny Zuzkinho nežného hlásku počul cez hrdzu na svojej favoritke ujo M. a rýchlo priletel z krčmy. Keby sme nespievali, sme dávno preč. Dokonca aj ruská vesmírna stanica niečo neznáme zachytila. SC-123-BB - ak uvidíte tú značku, hádžte čím väčšie kamene.

____________________________
Výstroj, ktorú neznášate, je nezničiteľná
mato
Keď bola Zuzanka po dlhej dobe na vychádzke s dvom a chalanmi, pri podliezaní konára nonšalantným pohybom prekĺzla. Bola oblečená takpovediac naľahko, pre veľké teploty. Keď nechápala, na čom sa Nuggy tak smeje, zistila, že jej chrbát je v plnej kráse vystavený jeho pohľadu. Predná strana trička držala len vďaka sile vôli a dvom nitkám. Jediná škoda bola, že si tá halúzka nezbednica neponechala celé tričko. Potom by sme asi omdleli od smiechu.

____________________________
Výstroj, ktorú neznášate, je nezničiteľná
Zuzana
Stretli sme Nuggiho a Martina na Gastonovi. Ako tak pozerám, na Gastonové sedlo, dačo sa mi nezdá. "Ten podbrušník má tak byť" pýtam sa. Oni mantáci jazdili z rozopnutým podbušníkom, ktorý držal len vďaka tomu, že bol ten remeň dlhý.
Zuzana
Nuggy (Martin-poľovník) nasadol na Sáru a zrazu bol celý biely, po jeho minutovom smiechu vysvitlo, že hladal bezpečnostný pás (ten čo je v aute). Smola bola v tom, že o pár minút už ležal na zemi. Sára sa mu šmykla a on letel a letel ponad jej hlavu. Z toho vyplýva, NOSTE BEZPEČNOSTNÉ PÁSY.
mato
Keď sa Zuzka zaujímala o vážnosť Gastonovej koliky a volala Lenke: "Lenka, ako je Gastonovi? Je tu aj Martin s puškou (polovník), máme dojsť?"smiley
____________________________
Výstroj, ktorú neznášate, je nezničiteľná

 
admin - Mato, Gastonko, Zuzanka, Appaloosa, Nuggy